Dejiny ev. a. v kostola a evanjelikov v Krompachoch

Obyvatelia Krompách a okolia, najmä Sloviniek, kde sa nachádzalo vyše 300 banských štôlní, boli pôvodom Sasi, ktorí krátko po Reformácii hromadne prijali nové učenie a zostali v ňom nerušene do roku 1672.

Keď obyvatelia Krompách hromadne prijali evanjelickú vieru, vlastnili kostol aj školu. Okolo roku 1540 mali už evanjelici školu a v roku 1580 – 1590 aj vyššiu latinskú školu. V roku 1662 v Krompachoch zúril mor. Obeťou tejto choroby sa stal aj farár Ján Christophori, ktorý tu účinkoval 23 rokov. Občania si povolali z Gelnice katolíckeho farára Fontanusa, ktorý musel prestúpiť na evanjelickú vieru.

Miesto už schátralého kostola, postavili si v 17. storočí nový aj s vežou, zadovážili si pekné zvony a až do osudového roku 1672 sa z nich tešili. V tomto roku za vlády Leopoldovej tento chrám im bol odňatý a odovzdaný malej hŕstke katolíkov, ktorá pozostávala z rodiny Liptákovcov a niekoľkých sluhov. Evanjelici sa na všetko mohli len nečinne prizerať a čakať na vývin ďalších udalostí. Kostol stratili na dobu 10 rokov. O pár rokov im bol znova odňatý a kňaz vyhnaný. V roku 1682 ho obdržali naspäť, ale len na krátky čas

Keď povstal František Rákoczy, v r. 1705 bol kostol v Krompachoch evanjelikom vrátený. Ale keď Rákoczyho opustilo vojnové šťastie, s ním opustilo šťastie aj evanjelikov v Uhorsku. V roku 1710 dali evanjelici kostol opraviť a na klenbu kostola dali nemecký nápis. Roku 1711, po Szatmárskom mieri bol evanjelikom v Krompachoch kostol navždy odňatý.

Osvietený cisár Jozef II. Svojím Tolerančným patentom urobil koniec utrpeniu a smútku. Podľa výpovedí starších ľudí tej doby, kronikár zapísal, že po zverejnení Tolerančného patentu, krompašskí katolíci pod vedením farára Pateržického kostol v menších rozmeroch celkom zbúrali. Tým chceli odstrániť príčinu nadobudnutého práva, aby evanjelici kostol nemohli viac sebe nárokovať tým, že niekedy prislúchal im. Po zbúraní začali opravovať kostol. Sám farár slúžil dobrým príkladom. Úradne zodral 3 páry rukavičiek.

Evanjelici v Krompachoch sa zase začali zhromažďovať pod vedením Andreja Probstnera, banského úradníka na Slovinkách. S veľkou odvahou a húževnatosťou bojoval za ich práva. Chceli si vytvoriť samostatný zbor. V r. 1784 obdržali povolenie stať sa len fíliou Spišských Vlách. Farár tu, v novej fílii, mohol vykonávať všetky obrady, ale kázať tu nesmel. Kňaz prišiel do Krompách v roku 1787. Býval súkromne, lebo nebolo tu fary. Služby Božie sa konali v mestskom dome, odkiaľ ich však vyhnali. Preto si prenajali dom Berzevitziho. Stavbu kostola odložili, lebo mali nádej, že kostol, ktorý si postavili v 17. storočí budú môcť spoločne užívať s katolíkmi. V tejto veci si podali žiadosť a zmiešaná komisia, ktorá prišla vec preskúmať, rozhodla pre evanjelikov nepriaznivo.

Rozhodli sa teda postaviť si nový kostol. S radosťou dvaja evanjelici Juraj a Ján Gaboš svoje, v strede mesta sa nachádzajúce záhrady, na stavebný pozemok pre kostol dali bezplatne. História hovorí: Nakoľko to miesto bolo pekné a v strede mesta a od katolíckeho kostola neďaleko, zabránili im sfanatizovaní katolícki občania na tom mieste kostol postaviť a bolo im pridelené iné miesto (na Hovakare) mimo mesta, ktoré museli prijať. Aj tak sa evanjelici dali do práce.

Keď už na nútenom mieste mali kamenie a iný potrebný stavebný materiál navozený, prišlo priaznivé vybavenie žiadosti postaviť kostol na pôvodnom mieste v strede mesta. Podľa podania žijúcich potomkov sa rodina Piegerová vybrala do Viedne na cisársky dvor a predostrela panovníčke Márii Terézii svoju ponosu, ktorá Krompašanom vyhovela a oni sa s radosťou vrátili s cisárskym dekrétom domov. A kronikár hovorí: Radosť evanjelikov nad tým bola taká veľká, že si previezli všetky kamene a ostatný materiál z onoho miesta do stredu mesta za jednu noc a deň a pomáhali im pri tom aj mnohí neevanjelici a židia.

Základný kameň nového kostola bol položený v r. 1789 a za 1 rok si ten malý zbor vystavil svoj kostol. Takže 3. 10. 1790 ho posvätil ev. farár z Levoče Ján Hermann.

Zvony, zakúpené kedysi evanjelikmi na bývalom kostole, boli spoločné. Ale z toho vznikali veľké spory až neprístojnosti, takže sa evanjelici tohto práva zriekli. Istý čas boli bez zvonov. V r. 1823 bola na kostole postavená drevená vežička a evanjelici si zakúpili malý zvon, v r. 1836 dva väčšie. V r. 1863 reštaurovali vežu.

V r. 1857 bol kostol z dobrovoľných milodarov reštaurovaný, vyložený kamennými dlaždicami, zakúpený bol nový oltárny obraz Krista kráčajúceho po mori ako zachraňuje ponárajúceho sa učeníka Petra v búrlivých vodách, ktorý namaľoval Theodor Boemm, prevádzalo sa natieranie lavíc a iného nábytku.
V r. 1882 zničil oheň kostol ( strechu, vežu, zvony, vnútorné zariadenie) a faru.
8. 7. 1882 bol položený základný kameň terajšej veže. Milodary na opravu kostola, nakúpenie zvonov boli zbierané evanjelikmi po celom Uhorsku. V zbierke sa vyznačila najmä manželka farára p. Philipiová a p. Kleinová. V r. 1884 bol už kostol opravený.
V r. 1901 bol kostol celý vymaľovaný. 
Po roku 1900 začal vzrastať počet slovenských veriacich. Počas I. sv. vojny utratili naši predkovia 2 zvony aj strechu veže, nakoľko bola pokrytá medeným plechom, potom bola nahradená eternitom. Nové zvony boli nadobudnuté v r. 1925 a ich posvätenie bolo prevedené 28. 7. 1925. V r. 1930 bol znovu natretý oltár, kazateľňa a chór.
V r. 1924 bol zakúpený a inštalovaný nový organ jednomauálový, 6 registrový.
V roku 1940 sa zbor rozdelil, pričom nemecká časť sa pripojila k Nemeckej evanjelickej cirkvi. Po roku 1945 väčšina nemeckých veriacich odišla a zbor sa zjednotil v rámci vtedajšieho Spišského seniorátu

V r. 1949 bola daná nová eternitová krytina, oprava krovu, namontované nové okapové ríny a rúry, vyasfaltovaný vchod pred kostolom, mokré múry v sakrestii a sakrestia nadmurovaná, celá vonkajšia časť kostola ovakovaná.
V r. 1957 bol zavedený elektrický pohon na organ, vyhotovený v tunajšej elektrárni, oprava vonkajšej omietky.
V r. 1958 boli zakúpené 3 akumulačné pece. 
Objednané boli nové železné rámy na okná v kostole v „Ústredí uměleckých řemesel“ v Brne s tým, že do všetkých bude osadené figurálne a ornamentálne sklo. Práce však boli veľmi drahé, preto sa zbor rozhodol dať figurálne a ornamentálne sklo len do 4 okien. Návrhy urobil p. Gejza Hamorník, bezplatne, ako dar z úcty k matke, ktorá bola evanjelička. Objednávka bola vybavená v r. 1959, došla koncom októbra. Okná boli namontované v r. 1960 s väčšími ťažkosťami, nakoľko vypadli veľké časti muriva okolo okien. 
Kostol bol znovu vymaľovaný. 
Gustav Neubeller maľbu kostola spestril citátmi z Písma svätého a Zpěvníka.
V tom istom roku sa natrelo aj oplotenie kostola
V roku 2010 bolo prevedené nové elektrické vedenie v kostole a bol prevedený náter interiéru.
V roku 2012 boli opravené vonkajšie omietky, výmena okien kostola, náter fasády a výmena dažďových zvodov. 
V rokoch 2015 - 2018 sa vykonala generálna oprava interiéru fary.