Dejiny evanjelikov v Spišských Vlachoch
Väčšina obyvateľov mesta rýchlo prijala reformáciu do roku 1545. Významné je tu pôsobenie evanjelického, pôvodne katolíckeho farára Jakuba Balýsyho v r. 1548 – 1567. Jakub Balýsy prijal myšlienky reformácie a v roku 1545 sa farský kostol stáva evanjelickým.
V roku 1671 sa konala potýčka evanjelikov s katolíkmi na pohrebe sedemročného dievčatka. Po vyšetrovaní, ktoré viedol spišský prepošt Juraj Barsoniy v r. 1674, celá táto vec spustila začiatok rekatolizácie v provincii 13. zálohovaných spišských miest.
V r. 1674 bol evanjelikom definitívne odobratý terajší rímskokatolícky farský kostol sv. Jána Krstiteľa, preto si postavili v r. 1694 drevenú modlitebňu, ktorá stála zadnej záhradnej časti evanjelickej fary a bola postavená na základe Dekrétu Stanislava Heraklia Lubomirského z roku 1694. Modlitebňa 12. 5. 1727 podľahla požiaru. O nej nemáme žiadne bližšie údaje. Druhú drevenú modlitebňu si spišsko-vlašskí evanjelici postavili po roku 1729 už na ploche námestia (o čosi južnejšie od polohy dnešného kostola). O jej podobe je známe len to, že mala dĺžku 22,7m, šírku 13,2 m a obdĺžnikový pôdorys s južným polkruhovým záverom. Podľa plánu mesta od Samuela Köhlera existovala ešte v roku 1778, a tak snáď zanikla až v súvislosti s výstavbou tolerančného chrámu. Tolerančný chrám bol budovaný už za nových politických podmienok, keď sa po ukončení Spišského zálohu Vlachy riadne začlenili do Habsburskej monarchie. Krátko po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II., spišsko-vlašskí evanjelici dňa 24. 5. 1787, po udelení povolenia župy, položili základný kameň murovaného bezvežového kostola. Voči obmedzeniu postaviť kostol uprostred mestskej zástavby získali výnimku a prvú
nedeľu adventnú toho istého roku bol dokončený súčasný neskoro-barokový ev. a. v. kostol. Posvätil ho pravdepodobne vtedajší senior 13. spišských miest a farár z Tvarožnej (Durand) Andrej Gross. Stavbu zabezpečoval vtedajší ev. farár Caspar Raisz (zomrel 6. 12. 1805). Ide tak teda o jeden z najrannejších tolerančných kostolov na Slovensku.
V roku 1787 pri príležitosti 300 ročných osláv reformácie dali odliať 2 menšie zvony u Pavla Schnitza a Františka Lehrera v Prešove. Nakoľko tolerančný patent pôvodne nedovoľoval výstavbu kostolných veží, umiestnili ich do malej zvonice postavenej blízko kostola.
9. 11. 1817 sa zborový konvent rozhodol vystaviť vežu a kúpiť tretí zvon, ktorý objednali u predchádzajúcich zvonolejárov. Dňa 16. 5. 1818 bol umiestnený k obom predošlým.
Základný kameň prístavby impozantnej kostolnej veže bol položený 30.10.1818. Dokončili a pokryli ju v roku 1822 s výškou 49,8m. 28. 5. 1822 bol postavený aj kríž na vrchole. 12. augusta do nej umiestnili dva staršie zvony a jeden novší, odliaty u Schnitza a Lehrera. 24. 8. ju dokončili. Posviacka veže a zvonov sa konala 24. 8. 1822. V roku dokončenia veže bol dočasný drevený strop kostolnej siene nahradený súčasnou pruskou klenbou. Uvedené úpravy boli realizované za pôsobenia farára Antona Ľudovíta Munyayho, ktorý tu pôsobil v rokoch 1815-1832.
Kostol mal pôvodne drevenú strechu, ktorá bola v r. 1825 a 1847 obnovená. V roku 1853 starú strechu nahradili novou. Večer 07.09.1862 o 21.00 vypukol v blízkosti evanjelickej fary požiar, ktorý zničil aj samotný kostol spolu s vežou. Pri popožiarových opravách bol obnovený celý kostol s vežou a strešný šindeľ bol nahradený škridlou.
5. 7. 1865 udrel blesk do veže a kostola. Obnova prebehla v v rokoch 1872 - 1875 bola vykonaná generálna oprava veže a kostola, pričom strechu veže pokryli mosadzným plechom. Túto obnovu pripomína rímsky letopočet na vlyse korunnej rímsy veže.
V roku 1993 bol na bielo vymaľovaný a vyzlátený interiér kostola. V roku 2015 bola z vonkajšej strany po obvode celého kostola zrealizovaná sanácia základového muriva, v rámci ktorej bol odstránený starší nefunkčný vzduchový kanál.
Chrám má pozdĺžnu sieňovú dispozíciu charakteristickú pre ranné tolerančné chrámy na našom území. Jeho základnú hmotu so severo-južnou orientáciou tvorí trojdielna sieň ukončená južným polkruhovým záverom. Na severnej strane je k primárnej hmote pristavaná mohutná 5-podlažná klasicistická kostolná veža ukončená prilbicovou strechou s otvorenou lucernou a krížom vo vrchole. Veža proporčne monumentalizuje celý kostol a dotvára obraz námestia presvedčivo zvládnutou vertikálnou dominantou. Centrálna časť siene, tvoriaca loď kostola s bočnými vstupmi a kostolnými lavicami, je širšia než jej krajné časti. Južná časť siene predstavuje svätyňu s centrálnym oltárom a patronátnou lavicou. V jej polkruhovom závere, ktorý je sklenutý konchou, sa za oltárom nachádza murovaný vstavok sakristie. V severnej časti siene sa nachádza kruchtová(tzn. murovaná) empora s 3-poľovou arkádou na prízemí a na empore s hodnotným klasicistickým organom z roku 1809. Všetky tri časti siene sú zaklenuté pruskými klenbami na masívnych klenbových pásoch. Klenuté pásy dosadajú na široké rímsové hlavice prístenných pilierov, ktoré sú dotvorené združenými pilastrami. Klenby sú výtvarne rámované útlym štukovým perlovcovým povrazcom a zdobené jemnou zlátenou štukovou dekoráciou. Výzdoba uplatňuje rokajové motívy s ušľachtilo tvarovanými klasicistnýmifestónmi a kartušami. Interiér siene presvetľujú tri páry vysokých okien s polkruhovým záklenkom a skoseným parapetom.
Fasády kostola sú hladké a tvaroslovne skromné - vertikálne sú členené iba prostým soklom a korunnou rímsou. Plochy fasád dynamizuje rizalit strednej časti siene a zaoblené nárožia. Bočné vstupy v rizalitoch majú sedlové portály s klenákom (s letopočtom výstavby: ANNO / 1787) a pôvodné dvere s barokovo zvlnenými kazetami. Z priečelného oblúkovitého štítu ostali, po prístavbe veže, viditeľné iba krajné atiky. Tie sú akcentované nárožnými kamennými šiškami, resp. veža je masívne murovaná, s výrazne vertikálnou proporciou a s klasicistickým tvaroslovím. V záujme štýlového prispôsobenia sa pôvodnému kostolu, preberá z jeho fasád zaoblené nárožia aj polkruhový tvar okien. Tvaroslovne najvýpravnejšou je vstupná fasáda veže obracajúca sa do stredu námestia. Jej vstup je zdôraznený na spôsob edikuly - klasicistickým frontónom na dvojici pilastrov vysokého rádu (t. j. na výšku podvežia a empory). Zvonové podlažie v hornej polovici fasády zdobia kanelované pilastre s korintskými hlavicami, vysoké ozvučnicové okno, a nad nimi kruhové ustúpené zrkadlo (určené pre osadenie vežových hodín). Fasády veže sú ukončené masívnou korunnou rímsou, ktorej vlys nesie datovanie: MDCCCLXXV. Pasívne plochy veže sú dotvorené pásovou rustikou, ktorá pôvodne prechádzala aj na bočné severné fasády kostola. Vo veži sú inštalované tri zvony. Jeden pôvodný z roku 1817 a dve mladšie z rokov 1922 a 1924.
Umelecky najhodnotnejšou časťou fasád je štukový reliéf „Zmŕtvychvstanie Krista“, situovaný v polkruhovom tympanóne severného portálu. Zobrazuje na hrobe sediaceho anjela, ku ktorému prichádzajú tri Márie. Zaujímavosťou je, že totožný reliéf antikizujúceho výrazu sa nachádza aj na prístennom náhrobku v západnom múre mestského cintorína.
Interiér kostola dotvára hodnotný liturgický mobiliár jednotného novoklasicistického pôvodu a vzhľadu: hlavný oltár s kovaným zábradlím oltárneho priestoru, kazateľnica a krstiteľnica. Hlavný oltár má polychrómovanú drevenú stĺpovú architektúru zdobenú bledo-žlto-sivým mramorovaním, pozlátenými festónmi, akantovými listami a vázami, ukončenú jemným orámovaním polkruhového záklenku. Oltárny obraz Krista kráčajúceho po mori ako zachraňuje ponárajúceho sa učeníka Petra v búrlivých vodách namaľoval Erich B. Pauly (1869-1918, školený v Berlíne a Mníchove) podľa predlohy nemeckého maliara Bernharda Plochkhorsta (1825-1907).Drevená stĺpová polygonálna kazateľnica štíhlej proporcie stojí pri juhovýchodnom pilieri lode.
Drevená krstiteľnica polygonálneho tvaru, dnes umiestnená pod kazateľnicou, bola pôvodne situovaná v osi hlavného oltára. Prístenné piliere v polohe víťazného oblúka lode rámcuje dvojica pietnych závesných olejomalieb zo zač. 19. storočia: Zmŕtvychvstanie Krista (na východnom pilieri) a Premenenie Pána na hore Tábor (na západnom pilieri).
Ďalšie umelecko-remeselné hodnoty interiéru kostola predstavuje súbor kostolných lavíc s rokokovo-klasicistnou ornamentikou a súbor mosadzných svietidiel: centrálny zdobený dvoj-etážový luster a nástenné elektrifikované svietniky s florálnou ornamentikou. Výnimočnou hodnotou dobového dizajnu spišsko-vlašského evanjelického kostola je ucelene zachovaná skladaná keramitová dlažba so secesnými motívmi zo zač. 20. storočia.
Text vznikol v spolupráci s pánom Róbertom Kiráľom Ing. arch., KPU Košice
Fotky KPU Košice